Spomienky Karola Bača ml. 20 rokov dozadu na OH v austrálskom Sydney a na naše vodnopólové vystúpenie
,,Iste, že si spomínam na zápas v nemeckom Hannoveri proti domácim hráčom, pretože aj vďaka tomuto zápasu sme sa dostali na OH v austrálskom Sydney v roku 2000. Asi sa to v najbližších rokoch máloktorému kolektívnemu športu v rámci Slovenska podarí a v podstate aj po OH v Sydney si myslím, že z tých klasických kolektívnych športov na letnej olympiáde, ak nerátame štvorkajak, tak sa tam žiadne tímy ani nedostali. Myslím, že všetci, ktorí sme tam v tom Hannoveri boli, si to pamätáme a ja osobne si ten duel pamätám veľmi dobre, pretože som bol v tej dobe jeden z najmladších hráčov a mne sa vtedy podarilo vstreliť aj mimoriadne dôležitý a viac-menej rozhodujúci gól domácim hráčom. Pamätám si na to, že to bolo v presilovej hre, po obstrelení a zahratí rohového hodu. Bolo to zaslúžené pre všetkých, ktorí sme sa v tom mužstve zišli, pretože som presvedčený o tom, že sme boli veľmi dobrá generácia hráčov, ktorí sa dokázali chytiť a presadiť aj v zahraničí a aj keď sa nám následne o štyri roky v kvalifikácii v brazílskom Riu nepodarilo dostať do gréckych Atén, podarilo sa nám dostať viackrát na ME a na MS. Bola to taká čerešnička na torte pre všetkých, ktorí sme tvorili súčasť generácie, ktorá v tých rokoch hrala za Slovensko," rozhovoril sa hlavný tréner ŠK Hornets Košice a donedávna aj asistent v reprezentácii mužov Slovenska po boku Petra Nižného Karol Bačo ml., ktorý dal v tomto stretnutí dva góly na otázku, či si ešte spomína na mimoriadne dôležitý duel v kvalifikácii o postup na OH do austrálskeho Sydney, kotrá sa hrala v nemeckom Hannoveri a Slovensko nakoniec tento súboj doviedlo do úspešného konca. Mimoriadne dôležitým sa ukázal teda hneď prvý zápas v kvalifikácii, ktorý naši hráči zvládli na výbornú a vyhrali nakoniec dvojgólovým rozdielom 9:7 a to im dosť výrazne otvorilo brány na vysnívanú olympiádu, ktorá je snom každého športovca. ,, My sme vedeli, že zápas s Nemcami bude pre nás kľúčovým zápasom, mali sme tam aj iných súperov, ale ostatné mužstvá sme v tom čase vedeli porážať. Vedeli sme, že najťažším súperom budú Nemci, ktorí kvalifikáciu usporiadali preto, aby postúpili na OH do Sydney. S tým sme rátali a aj ďalší vývoj ukázal, že okrem Rusov, ktorých sme mali v skupine, ktorí boli naozaj výborní a to sa ukázalo aj na samotných OH v Sydney, kde prehrali až vo finále s Maďarskom. Posledný zápas sme aj tŕpli, to si pamätám dodnes, sedeli sme v hľadisku celé mužstvo a čakali sme na vývoj zápasu Nemecko vs Rusko. Tam sa nám totižto mohla situácia skomplikovať a to v prípade, žeby Nemci porazili Rusov. Rusi nakoniec ten zápas vyhrali a v podstate už sme vedeli, že OH máme v našom vrecku a bol to krásny a neopísateľný pocit, " spomína si Čačo, ktorý nebol vtedajším ,, benjamínkom" v mužstve, pretože tam boli ešte chlapci ako Dodo Hrošík, či Juraj Zaťovič. Musela to byť na vtedajšie pomery jedna paráda, keď dokážete Nemecko poraziť hneď v prvom a mimoriadne dôležitom stretnutí a ešte v jeho bazéne, v ktorom ste nikdy predtým nehrali : ,, Aby som pravdu povedal, mal som vtedy len 22 rokov a možno som si to až tak neuvedomoval, ale s odstupom času si to stále viac a viac vážim. Bola to obrovská radosť, veľmi sme sa z toho tešili, ale myslím si, keď vidím ako je dnes mimoriadne náročné v kolektívnych športoch dostať sa na OH, tak čím som starší, tým si to neskutočne vážim. A uvedomujem si to stále viac, čo sme vlastne dosiahli a čo sa nám vlastne podarilo dosiahnuť samotným postupom na OH. Nechcem to povedať nahlas, bojím sa však, že na niekolko desaťročí sa nám to nepodarí, lebo tá situácia v slovenskom športe je taká aká je a za tých podmienok, aké na Slovensku sú a pokial budú také aké sú aj so samotnými bazénmi, výškou nájmou za bazény, samotnou profesionalizáciou športu, tak je to cesta zrejme zarúbaná na to, aby sme sa vedeli dostať na takéto vrcholové podujatie." Ako sme už avizovali, športového fanúšika v týchto dňoch teší pekný návrat k našim úspešným momentom na obrazovkách RTVS na OH a jedným z nich bol v Sydney zisk strieborných medailí plavkyne Martiny Moravcovej, či vodní slalomári bratia Hochschornerovci a dvojica Martikán - Minčík, vďaka ktorej po prvý raz stáli dvaja naši reprezentanti na stupňoch víťazov. Na 27.LOH v austrálskom Sydney, ktoré sa konali od 15.septembra do 1.októbra 2000 našim vodným pólistom ruže nekvitli a v skupine A sme prehrali vo všetkých piatich prípadoch, so Španielskom tesne 6:7, s Taianskom 8:11, s Ruskom vysoko 5:21, s domácou Austráliou 6:11 a aj s Kazachstanom 5:9. Obsadili sme teda 6.miesto so skóre 30:59 a smerovali sme do skupiny o 9.-12.miesto kde sme nastúpili proti Grécku, ktorému sme podľahli 8:12 a proti Holandsku, s ktorým sme ťahali za kratší koniec 8:9. Na tomto turnaji sme dali celkovo 54 gólov a inkasovali sme dovedna 91x. Našim najlepším strelcom sa stal Karol Bačo mladší, ktorému sa podarilo skórovať 9x, Róbert Kaid a Milan Cipov dali po 7 gólov, 6 gólov pridali Peter Veszelits a Jozef Hrošík, Peter Nižný a Gejza Gyurcsi boli úspešní po 5x, nebohý Sergej Charin dal spolu s Martinom Mravíkom 3 góly, Juraj Zaťovič pridal 2 góly a 1 presný zásah na konte mal Alexander Nagy. Brankármi boli Štefan Gergely a Michal Gogola a trénermi Ladislav Bottlik a Ladislav Vidumanský. Nech je tak, alebo onak, spomienky na účasť na OH sú nádherné a je pre to namieste pripomenúť si ich v okrúhlom jubileu 20-tich rokov : ,, Určite si na to pamätám, my sme mali aj to šťastie, že tým , že sme hrali dlhý turnaj, tak ako kolektív sme sa zúčastnili jednak otváracieho a jednak záverečného ceremoniálu. Predtým sme boli dva týždne v Perthe na veľmi ťažkom turnaji, takže spomienok je viac než dosť. Je pravda, že sme mohli obstáť aj lepšie ako sme obstáli a mohli sme získať aj nejaké body a mali sme na to. My sme v prvom zápase proti Španielsku prehrali len o jeden jediný gól 6:7 a to Španielsko bojovalo o postup do finále s Ruskom. My sme tú kvalitu mali, žial, v niektorých zápasoch ako proti Kazachstanu sme mohli čo to uhrať a mohli sme skončiť kľudne aj lepšie, ale dopadlo to nakoniec tak ako dopadlo a už len to, že sme sa na OH dostali, možno s odstupom času vnímať ako jeden obrovský úspech nášho vodného póla. Nielen ako vodného póla ale aj ako kolektívneho športu. Viem, že na tom turnaji sa mi relatívne strelecky darilo, možno chýbali tomu nejaké body, aby sme bodovali, pretože mužstvo sme na to mali. My sme okrem výbuchu s Ruskom 5:21 absolvovali všetko vyrovnané stretnutia. Som vďačný aj za to, že som mohol hrať so spoluhráčmi, s ktorými som hral že sme boli generácia aká sme boli a myslím si, že každý jeden z nás si to zaslúžil, aby tam bol. Náš vekový priemer bol nízky, dovolím si tvrdiť, že sme mohli byť najmladšie mužstvo na OH. Naše kariéry sa prakticky ešte len rozbiehali, skúseností veľa nebolo. Neskôr sme v kluboch v akých sme hrali vedeli ukázať, že tí hráči, ktorí to ťahali si vedeli zastať svoje miesta a nám sa podarilo hrávať v kluboch, ktoré hrali Ligu majstrov a ktoré boli na popredných priečkach v ligách ako bolo Španielsko, Francúzsko a ďalšie." Spomienky sú u Karola stále svieže nielen zo samotného bazéna ale aj z celkovej atmosféry, ktorá v Sydney vládla. Chodili sa športovci v čase voľna na svoje zápasy a preteky povzbudzovať ? ,, Mali sme tú výhodu, že v olympijskej dedine sme ako kolektívny šport boli nielen my, ale aj naše basketbalistky, takže boli sme aj na baskete a navzájom sme sa podporovali. Samozrejme, že olympijská dedina je o tom, že tam človek stretne množstvo osobností, ako napríklad Sergej Bubka, či skokan do diaľky Mike Powell. Prosto, veľa známych tvárí zo svetového športu, ale v rámci našej výpravy sme sa tam najčastejšie stretávali s basketbalistkami. Zaujímavé bolo aj to, že keď sa už OH končili, tak už keď sme si vychutnávali koniec, tak tiež prišiel k nám do olympijského domu Ján Železný a bavili sme sa spolu. Bol tam Igor Kováč, náš prekážkár, bol tam tiež tenista Dominik Hrbatý či tenistka Janette Husárová. Atmosféra v rámci našej výpravy bola naozaj neopakovateľná." A aký moment zo Sydney rezonuje u Karola Bača ml.dodnes ? ,, Ja si myslím, že tých momentov bolo veľmi veľa. Viete, to sa nedá povedať či je to to, alebo ono. Stretnutie s Bubkom, či spomínaným Powellom, alebo sestrami Williamsovými. Už si fakt nepamätám koho každého máme na fotkách. Mne osobne sa na OH stala taká kuriózna vec a tá súvisí s tým, že ja som antitechnický talent. V tom čase boli foťáky také aké boli, to znamená, že tie filmy bolo treba vymieňať, starší si isto spomenú a presne na otváracom ceremoniáli, keď už som mal jeden film kompletne vyfotený s osobnosťami, tak pri tom, keď som si ho išiel vymeniť, tak som to nejak ,, popackal " a ten film sa mi osvetlil, čiže jedna celá séria 30-tich fotiek mi odišla. Ale príhod je fakt veľmi veľa. Najviac však rezonuje vo vás fakt, že sa postavíte na otváracom ceremoniáli a hráte na OH je niečo, čo vám už nikto nikdy nevezme a nie je veľa ľudí, ktorí si môžu povedať, že si zahrali na tomto krásnom vrcholnom šampionáte. Tým je povedané všetko a s odstupom času je to pre mňa niečo výnimočné a viac si to vážim. Ak vidíte ďalšie olympiády a jednotlivých športovcov, poviete si, áno bol som tam a niečoho takého som sa mohol zúčastniť." A na záver nášho príjemného rozprávania pre všetkých dodal : ,, Želám všetkým športovcom, aby sa budúci rok OH nakoniec konali, lebo neviem si predstaviť, že sa niekto celý život pripravuje, má formu na OH a kvôli takým veciam ako je zdravotné hľadisko by sa tie OH nakoniec nekonali. Tú energiu, ktorú do toho človek vynaloží, aby sa tam vôbec dostal a aby dosiahol úspech je enormná a obrovská a v dnešnej konkurencii aká v športe je, je to fakt niečo, čomu sa musíte celý život venovať a vidíte, niekedy možno sú také veci, ktoré neviete ani ovplyvniť a vám vedia prekaziť štart na olympiáde, pretože čo bolo tento rok, o rok už platiť nemusí. Ja len verím, že športovci, ktorí formu a výkony na to majú, sa budú môcť OH zúčastniť a verím, že sa budú konať." ( foto: Pool JO SYDNEY 2000 | Zdroj: Gamma-Rapho via Getty Images )
